Sklovina

Zubná sklovina je jednou z troch tvrdých zubných tkanív. Spolu s dentínom čiže zubovinou a zubným cementom tvorí štruktúru zuba a jeho tvar. Zubná sklovina nalieha na vrstvu dentínu a kryje celý povrch korunky zuba. V oblasti krčku sa zužuje a prechádza do zubného cementu, ktorý pokrýva dentín na povrchu zubného koreňa.

Takmer celý objem zubnej skloviny tvorí minerál označovaný ako hydroxyapatit. Ten jej prepožičiava vysokú tvrdosť a robí z nej najtvrdšie tkanivo ľudského tela, ktoré je tvrdšie ako ľudská kosť. Hydroxyapatit tvoria najmä vápenaté a fosfátové ióny. Substitúciou môže obsahovať aj ďalšie prvky, ktoré modifikujú jeho vlastnosti. Jeho hlavnou štrukturálnou jednotkou je kryštál hydroxyapatitu. Tie sú v zubnej sklovine usporiadané do podoby sklovinných priziem, ktoré vznikajú tesným spojením zhruba 100 kryštálov. Sklovinné hranoly vedú od dentínosklovinnej hranice po celej šírke skloviny až k povrchu zuba. V oblasti krčkov zubov nie je sklovina tak pravidelne usporiadaná a je tvorená tzv. aprizmatickou sklovinou.

Zubná sklovina je veľmi odolná voči mechanickým vplyvom. Naopak, je náchylná na pôsobenie kyselín. Ich účinkom dochádza k uvoľňovaniu stavebných minerálov (najmä vápnika a fosfátov) čiže k tzv. odvápňovaniu alebo demineralizácii. Opätovné ukladanie uvoľnených iónov prostredníctvom minerálov obsiahnutých v slinách sa označuje ako remineralizácia. Ak je remineralizácia a demineralizácia v rovnováhe, nedochádza k poškodeniu zubnej skloviny. Ak nastane prevaha demineralizácie, vzniká zubný kaz.