Dentín

Dentín čiže zubovina je jednou z troch tvrdých zubných tkanív. Spolu so zubnou sklovinou a zubným cementom tvorí zub a formuje jeho tvar. Dentín predstavuje najväčšiu časť zubných tkanív korunky, krčka a koreňa zuba a formuje jeho tvar. Na povrchu korunky je dentín pokrytý vrstvou zubnej skloviny, na povrchu koreňa potom tenkou vrstvou zubného cementu. Dentín prilieha na dreňovú dutinu a koreňové kanáliky vnútri zuba. Ide o tkanivo, ktoré je už o niečo mäkšie ako zubná sklovina, ale stále tvrdšie v porovnaní s ľudskou kosťou. Hlavnou stavebnou zložkou zuboviny je minerál hydroxyapatit, ktorý predstavuje zhruba 70 %. Kryštáliky hydroxyapatitu sú v porovnaní s kryštálikmi v zubnej sklovine menšie a tiež menej pravidelne usporiadané. Zvyšok hmoty dentínu tvorí organická zložka, najmä kolagénové vlákna a voda. Z tohto dôvodu dochádza k postupu kazu dentínom väčšinou rýchlejšie než v zubnej sklovine. Kyseliny demineralizujú časť vytvorenú z hydroxyapatitu, bakteriálne enzýmy a produkované látky navyše deštruujú organickú súčasť, ktorou je kolagén. Cez vrstvu dentínu, od dreňovej dutiny po dentíno-sklovinnú hranicu, prechádzajú tzv. dentínové tubuly. Ide o kanáliky vyplnené tekutinou, do ktorých na strane privrátenej k dreňovej dutine slepo ústia jemné nervové zakončenia. Tie dosahujú len do časti dentínu priliehajúcej k dutine zuba, ale sú už zodpovedné za možnú citlivosť zuboviny. K nej dochádza v prípade, ak je porušená povrchová vrstva zuba, ktorá prekrýva dentín. Ten je preto exponovaný alebo sa dostáva bližšie k povrchu zuba a vonkajšie podnety môžu ovplyvniť nervové zakončenia na dne tubulov.